String

Typ string

je taký údajový typ, ktorý umožňuje v pascale pracovať s textami.
Maximálna dĺžka textu, ktorý je zapísaný v jednej premennej je 255 znakov.
Minimálna dĺžka textu je 0 znakov (prázdny reťazec)

Organizácia

Vieme, že do string premennej možno zapisovať texty rôznej dĺžky, aby systém vedel aký dlhý text sme vlastne zadali, je prvý bajt rezervovaný na zápis dĺžky vloženého textu. Pri práci s celým textom sa o tento údaj nastavuje automaticky. Napr.
readln(s); ak zadáme text Som doma. nastaví dĺžku na 9 a do ďalších bajtov zapíše zadaný text
V pamäti potom bude

0	1	2	3	4	5	6	7	8	9
#9	S	o	m		d	o	m	a	.

Stringové konštanty/hodnoty

Hocijaká postupnosť znakov medzi dvoma apostrofmi, napr. 'Janosik bol hrdina'
ak chceme do textu vložiť nejaké špeciálne znaky (napr. Enter = #13#10) píšeme textovú hodnotu nasledovne:
'Janosik bol hrdina'#13#10'v davnych dobach'
príkaz writeln('Janosik bol hrdina'#13#10'v davnych dobach'); vypíše:
Janosik bol hrdina
v davnych dobach

Ak chceme do textu vložiť apostrof dosiahneme to napísaním vnútri textu dvoma apostrofmi za sebou napr.
'My name''s is Georg' príkaz writeln('My name''s is Georg'); vypíše toto:
My name's is Georg

Deklarácia

Var s: string
vytvorili sme v pamäti premennú s dĺžky 256B a možno do nej zapísať až 255 znakov
Var s: string[50]
vytvorili sme v pamäti premennú s dĺžky 51B a možno do nej zapísať až 50 znakov

Použitie celého textu

Ak chceme pracovať s celým textom použijeme názov identifikátora takejto premennej. Takúto premennú možno použiť:

načítanie z klávesnice
- read(s); //načíta text zo vstupného riadka až po Enter, Enter zostáva v buffri klávesnice
- readln(s); //načíta text zo vstupného riadka až po Enter, buffer klávesnice bude prázdny
Oba varianty zapíšu do premennej toľko znakov koľko znakov sme na vstupnom riadku naklepali

výpis na obrazovku pomocou príkazu write(), writeln()
Premenné typu string (presnejšie stringové výrazy) sa môžu nachádzať v zátvorkach týchto príkazov

napr.

var
  s1,s2:string;
Begin
  read(s1); {program zastane naklepem napr. Som doma. a enter -> do premennej s1 sa ulozi text: Som doma.}
  readln(s2); {tu program neyastane, lebo v baffri je Enter -> do premennej s2 zapise prazdny retazec}
                            {buffer sa vyprazdni}
  write(s1);  {program vypise s1, cize Som doma. a kurzor necha ya bodkou. 
  writeln(s2); {program za bodku yapise s2 cize nic a odriadkuje}
  readln;       {program zastane a caka na enter, lebo buffer je prazdny - neobsahuje enter }  
End.

priradenie
stringovým premenným možno nastaviť hodnotu priraďovacím príkazom
s:='Som doma.'

Použitie-prístup ku jednotlivým písmenám/znakom textu

Nech v s je zapísaný text Som doma.
Ku písmenám textu sa môžme dostať pomocou indexov, s[1] je znaková premenná a má hodnotu 'S', s[9] má hodnotu '.' s[20] má náhodnú hodnotu - lebo je za našim textom.
Zadaním príkladov:
s[5]:='m'; s[6]:='a'; s[20]:='K';
sa hodnota našej premennej s zmení na hodnotu:
'Som mama.'
Zmena položky 20 nemá na hodnotu premennej s vplyv.
premenné s[i] možno používať všade kde možno použiť znakovú premennú.

Tvorba textových výrazov - textové operátory

V pascale je iba jeden textový operátor + , ktorý používame na spojenie dvoch textov do jedného
presnejšie na spojenie dvoch textov alebo jedného textu a jedného znaku
s1:='Dobre'; {dlzka textu 5 znakov}
s2:='Rano'; {dlzka textu 4 znaky}
s3:=s1+' '+s2; {dlyka textu: 5+1+4= 10 znakov}

Práca so znakmi

Zmena malého písmena na velké: funkcia UpCase(znak)
písmeno malej anglickej abecedy zmení na veľké
Writeln(UpCase('a'); {vypise A}
Writeln(UpCase('B'); {vypise B}
Writeln(UpCase('1'); {vypise 1)
Zmena veľkého písmena na malé: takúto funkciu v pascale nemáme a musíme naprogramovať
case znak of
'A'..'Z':znak:=char(byte(znak)+32); {lebo male pismena su v ASCI tab. posunuté o 32 miest}
end;
Zistenie poradového čísla znaku v ASCII tabuľke - funkcia ord(znak) alebo pretypovaním Byte(znak)
writeln(Ord('A')); {vypise 65 - A je v ASCII tab. na 65. mieste
writeln(Byte('A')); {vypise 65 - A je v ASCII tab. na 65. mieste
writeln(Ord('2')); {vypise 50 - 2 je v ASCII tab. na 50. mieste
writeln(Byte(' ')); {vypise 32 - medzera je v ASCII tab. na 32. mieste
Zistenie znaku z poradového čísla znaku v ASCII tabuľke: funkcia chr(cislo) alebo pretypovaním char(cislo)
writeln(Chr(65)); {vypise A - A je v ASCII tab. na 65. mieste
writeln(Char(65)); {vypise A - A je v ASCII tab. na 65. mieste
writeln(Chr(32)); {vypise medzeru - medzera je v ASCII tab. na 32. mieste
writeln(Chr(50)); {vypise 2 - 2 je v ASCII tab. na 50. mieste
Zmena číslice-znaku na číslo
napr. zo znaku '2' chceme získať číslo 2
znak:='2';
cislo:=byte(znak)-48; {do cislo sapise hodnota 50-48=2}
Zmena čísla na číslicu/znaku
napr. z čísla 2 chceme získať znak '2'
cislo:=2;
znak:=char(cislo+48);
writeln(znak); {vypise 2}

Výpis čísla v dvojkovej sústave

var
  s:string;
  znak:char;
  cislo, cislica: integer;
Begin
  s:=''; {prazdny retazec} 
  cislo:=100; 
  repeat
    cislica:= cislo mod 2;
	cislo:= cislo div 2;
	znak:=char(cislica+48); {zmena cisla na znak}
	s:=znak+s; { zvacsi text tak, ze zľava doplni dalsie pismeno}
  until cislo=0;	
  writeln(s);
  readln;       {program zastane}  
End.

Podprogramy pre prácu s reťazcami

Pascal poskytuje základné nástroje pre prácu s reťazcami

Dĺžka textu - fukcia length(s)
vráti skutočnú dĺžku zapísaného textu
writeln(Length('Mikulas'); {vypise 7}
Pos(co,kde) - funkcia, ktorá zistí kde v reťazci kde sa nachádza podreťazec co. Funkcia vráti od akého čísla znaku v reťazci kde sa nachádza reťazec co. Ak sa co v reťazci kde nenachádza, funkcia vráti 0.
writeln(pos('dar','podarovat')); {vypise cislo 3}
writeln(pos('Dar','podarovat')); {vypise cislo 0, Dar sa v texte podarovat nenachadza}
writeln(pos('o','kolotoc')); {vypise cislo 2 - cislo prveho vyskytu}
copy(kde,odkade,kolko) - funkcia, ktorá vráti z reťazca kde text/string začínajúci od poradového čísla odkade a dĺžky kolko znakov. Ak odkade je väčšia hodnota ako dĺžka kde, funkcia vráti prázdny reťazec.
Ak Odkade+kolko je > dĺžka kde fukcia vráti z textu kde od znaku odkade až do konca.
writeln(copy('Janosik',2,3); {vypise ano}
writeln(copy('Janosik',5,5); {vypise sik}
writeln(copy('Janosik',8,5); {nevypise nic}
insert(co,retazec,kam) - procedura, ktorá vloží do reťazca retazec podreťazec co od poradového čísla kam
dĺžka reťazca retazec sa predĺži o počet znakov v reťazci co.
s1:='Jasik';
s2:='no';
insert(s2,s1,3);
writeln(s1); {vypise Janosik)
delete(retazec,odkade,kolko) - procedura, ktorá vymaže v reťazci retazec zadany počet znakov (kolko), mazanie sa začína od por. čísla odkade. Ak Odkade je > dĺžka, tak nemaže. Ak odkade+kolko>dĺžka vymaže koľko sa dá.
Týmto sa dĺžka reťazca samozrejme skracuje.
s1:='Janosik';
delete(s1,3,2);
writeln(s1); {vypise Jasik)

Zmena vsetkých písmen textu na velké

var
  s:string;
  znak:char;
 
Begin
  write('Zadaj text:'); readln(s);          {vstup textu}
  for i:=1 to Length(s) do
  Begin
    znak:= UpCase(s[i]);    {Vyberieme pismeno a zmenime na velke} 
	s[i]:= znak;            {Zmenene dame naspat}  
  End;	
  writeln(s);
  readln;       {program zastane}  
End.

Zistenie poctu vyskytov podretazca

var
  s,s1:string;
  znak:char;
  j,n:integer; 
Begin
  s:='Janosik bol rano na hranole';
  s1:='ano';
  Writeln('Hladam: ',s1,' v texte: ',s);
  repeat
     j:=Pos(s1,s);
	 if j>0 then 
	 Begin
	   delete(s,j,length(s1));
	   n:=n+1;
	 End;  
  until j=0;
  writeln('Pocet:',n);
  readln;       {program zastane}  
End.

Prevod textu na číslo a naopak val(), str()

Keď máme v texte zapísané desiatkové číslo (celé alebo desatinné) môžme ho "premeniť" na číslo aby sme s ním mohli robiť aritmetické operácie.
Procedure val(text,kam,err)
text - text, kde by malo byť to číslo zapísané. Okrem čísla v texte nesmie byť nič iné. Číslo môže začínať znamienkom
kam - číselná premenná. Ak zapísané číslo je desatinné (obsahuje bodku alebo znak e), táto prem. musí byť reálna
err - celočíselná premenná. Ak err=0 prevod sa podaril, ak <>0 prevod sa nepodaril
Príklady (nech x je premenná typu real/double a n, err sú premenná typu integer)

val('15.8',x,err) {vykona x:=15.8; err:=0;}
val('15.8',n,err) {vykona n:=0; err:=3; 3 je cislo chyby}
val('1e2',x,err) {vykona x:=100; err:=0;}
val('15',x,err) {vykona x:=15; err:=0;}
val('15 tralala',n,err) {vykona x:=0; err:=4;}
val('',x,err) {vykona x:=0; err:=1;}

Prevod čísla na text je jednoduchší - skoro vždy sa podari :-)
procedure str(ciselny_vyraz, text)
kde výraz môže byť celočíselný alebo desatinný
text je stringová premenná do ktorej sa zapíše výsledok
na číselný výraz možno použiť formátovače : ako ich poznáme z príkazu write.
Príklady (nech s je premenná typu string)

str(100,s); {vykona s:='100'}
str(100:5,s); {vykona s:='oo100', o oznacuju medzery}
str(100:6:1,s); {vykona s:='o100.0', o oznacuju medzery}
str(100.154:0:2,s); {vykona s:='100.15', o oznacuju medzery}

Otázky

Načo sa používa premenná typu string
Ako zadeklarovať premennú typu string - bez určenia max. dĺžky, s určením max. dĺžky
textové konštanty - syntax (ako ich písať)
v akých príkazoch možno použiť - kde nemožno použiť
textový operátor + - ako pracuje
ako je riešený prístup ku jednotlivým znakom textu (ktoré znaky má zmysel meniť)
Podprogramy
- zistenie dĺžky - názov, použitie
- zistenie polohy podtextu - názov, použitie, špeciálne prípady
- vloženie podreťazca - názov, použitie, špeciálne prípady
- zrušenie podreťazca - názov, použitie, špeciálne prípady
- prevod číslo <->text - názov, použitie